 Vlož mi do rúk zrnko pokory. A áno, nech to bolí. Ja budem ako loďka na mori, kvapka tečúca k oceánu soli... Život má byť posolený... Aby chutil, aby sa ľahšie prehrýzali zmeny. Vlož mi do rúk zrnko pokory a buď mi krajcom chleba... Nauč ma počúvať ticho, ktoré hovorí, nauč ma skloniť vtedy hlavu. Nauč ma dotýkať sa slov, keď plynú ako oblaky po modrom saténe... Vlož mi do rúk zrnko pokory, obrús kamene... A áno, nech to páli. Budem ako loďka na mori, objímem vodu, z pevniny sa vzdialim... © Skyva 2019
0 Comments
 Smerujem na sever. Ach, ako chladno je mi... Keď sa stmieva, je nehostinný a nemý. Možno sa mi zazdá pás polárnej žiary a možno len splyniem s púšťou v sebe ako po požiari. Smerujem na sever. Ach, ako chladno je mi. Zotmelo sa. Sme nehostinní a nemí... © Skyva 2019
 Mať milé srdce. Aké mi je to občas vzdialené. Lebo chcem dokonalosť a rýchlo súdim. Mať milé srdce znamená stretávať ľudí. Stretnutie je blízkosť. A blízkosť pochopenie. Mať milé srdce znamená tvoriť premostenie. Medzi pádom a pokračovaním v ceste. Mať milé srdce znamená byť prítomný tu a teraz, v tomto čase, na tomto mieste. Nie inokedy... Mať milé srdce znamená dotknúť sa biedy. Svojej aj cudzej... Mať milé srdce. Aké mi je to občas vzdialené. A predsa sa dá dotknúť neba zo zeme... © Skyva 2019
 Vysypalo sa mi zopár slov a rozliali sa na kolomaž. Občas ma možno nerozoznáš v zvlnených vlčích makoch ani v horúcej, voňavej materinej dúške, ale v bodliakoch a špine, čo sa sype z mojej malosti. Neuvidíš ma v západe slnka, nepocítiš v tichom vánku, nezamávam ti z hviezd, nezaspievam ti uspávanku... Som len obyčajný človek. Podlieham času, rozkladu a pýche. Odpusť mi, pútnik, že možno nerozpoznáš akou by som chcela byť, keď sa mi sypú slová, s ktorými sa rozlievam na kolomaž a nie na vodu, ktorú by si mohol piť... © Skyva 2019
|
SKYVASkyva chleba Archív
December 2020
Básne
All
|
RSS Feed