Keď sa stmieva

Zdraví ťa moja večernica,
priateľka tichá, zlatolíca,
posiela ti môj bozk 
na pokojné sny.
No tak... ešte chvíľu svieť mi,
nezhasni.
Veď spánok je ľahký 
ako pávie perá.
A pestrofarebný,
keď svetlo odráža najkrajšia perla.

Do noci ponáram svoje verše
a poviem ti všetko,
zajtra možno smelšie...
Dotknem sa slnka, keď sa rozbrieždi.
Môj nepokoj sa o lem svetla roztriešti...
Spánok je ako dotyk ruky milovanej,
ako šepot vetra vo vlne slanej, 
posledné zrnko presýpacích hodín
a čakanie, kým sa deň s nocou večne spojí.
Neboj sa,
darujem bezsenným nociam pokoj,
ktorý nevyhasne
a tvoje čierne noci
budú potom tie krásne...

Spi,
zostanem.

© Skyva 2019