Už toľkokrát som si povedala, že zázraky sa dejú. Len niekedy tomu ťažko verím. Lámem si hlavu nad páperím a roztrpčená zo slov stišujem hlas. No stáva sa, že ešte tesne pred tým než stihnem zopnúť ruky, stane sa zázrak. Nie, ešte nikdy mi nevykvitol púčik v dlani. Ešte nikdy som nevidela zhasnúť poslednú hviezdu tesne pred svitaním. Ale zažila som slnko po daždi, ticho medzi ľuďmi, ktoré spája, ktoré nedráždi, otvorené dvere na konci tmavých chodieb, horiaci knôt čo sa neutopil vo vosku. Verím aj, že na zázraky treba trpezlivo čakať, že na ne musím byť pripravená... Pokojná hladina je predzvesťou. Nie tá rozčerená. © Skyva 2019
0 Comments
|
SKYVASkyva chleba Archív
December 2020
Básne
All
|