Strom

Poď, budem ti vravieť čo vidím.
Veď dvaja vidia ďalej...
Jeden skúma vetvy,
druhý korene.
Oboje treba na strom.
​
Budem počúvať,
keď ma budeš volať po mene.
Veď dvaja vnímajú slovo plnšie.
Čosi sa musí vypovedať,
aby druhý počul
vlahu, vietor, ticho...

Poď, budem tvojou vierou,
budem veriť oddane a naivne
vo všetko, čomu neveríš.
A potom, keď strom zakvitne,
vôňa nás pozve usmiať sa.
Ja budem cítiť jablká a ty škoricu,
ktorou ich neskôr posypeme.

Na jeseň ti podám červené.
Ochutnáš z mojej viery...
Ochutnám plody času...

Potom ma vezmeš za ruku.
Budem tvojím dotykom.
Listy a kôra...
Jeden strom...

© Skyva 2019