Úvaha o srdci

Po zoschnutých listoch kráčaš osamote.
Mlčíš.
Do rytmu krokov
pravidelne zaznieva tvoj dych
a si dostatočne ďaleko, 
aby si v ušiach zachytil pulzujúci tlkot srdca.
Už dlho si ho nepočul,
nezhováral si sa s ním,
nemal si čas.
Teraz spolu kráčate po zoschnutých listoch
a ono ti odhaľuje čaro záchvevov prapôvodného ticha,
jednoduchosť prítomnej chvíle,
vzácnosť samoty.
Prikladáš si ruku na hruď - 
najintímnejší fyzický kontakt medzi vami.
Postupne vyslovujete všetko 
zanedbané, skryté a podstatné.

Zastal si a ono pokračuje.

Jediné údery,
ktoré si v živote skutočne ustál,
sú údery tvojho srdca.

© Skyva 2020