Pieseň o snahe, ktorú dokážeme vynaložiť na to, aby sme zachránili puto, na ktorom nám záleží. Pieseň o schopnosti ísť za hranice svojich síl, obetovať viac, než by sme kedy chceli obetovať. A pieseň o stole, ako o symbole všetkého, čo nás spája a delí.  Stôl
(text/hudba: Skyva) Stojíme na prahu dvier oproti sebe. Poď ďalej, vítam ťa v soli i v chlebe. Sadni si za stôl a daj si pohár vody. Tak sme si sadli, pokorní, malí… Tak porozprávaj - ako ste sa mali? Čo ťa svet naučil? Ako sa mu vodí? Vystieram unavené ruky ako plášť zo snov nesplnených tkaný, aj palmové listy z prianí – čokoľvek, čo nás na koncoch stola spojí. Žilnaté drevo teraz hádže tieň ako múr, hoci nás inak volá k sebe. A jediná vec, ktorú potrebuje každý, je stôl, plný slnka, hoci v biede. Jasný pohľad do očí a ukáž dlane. Nemohol si sa zmeniť na nepoznanie. Sám si si bieda a sám aj požehnanie. Na dubové drevo zaťaté päste a pol metra sa na tom mieste zdalo ako nekonečné vzďaľovanie. Odkladáš nachystané zbrane. Poď, pomôž mi, sami si prestierame... Viem, čo je za mnou, sa už neodstane. Drevo nech nás spája, kde sa stretávame. Vystieram unavené ruky ako plášť zo snov nesplnených tkaný, aj palmové listy z prianí – čokoľvek, čo nás na koncoch stola spojí.  Album Zrkadlo je výberom mojej autorskej tvorby, ponúkam vám na ňom 14 piesní, ktoré pokrývajú dlhšie obdobie. Lastovičky sú najstaršou piesňou (majú takmer desať rokov) a najmladšou piesňou je Cesta domov (ktorá má niekoľko mesiacov). Album teda ponúka dva zásadné pohľady - do minulosti, aj do prítomnosti - tak ako v odraze tváre človek môže vidieť, čo bolo, aj čo je, ale nie, čo bude.
Kým Zrkadlo dostalo svoju finálnu podobu, pozvanie spolupracovať prijali rôzni ľudia. V prvom rade vynikajúci hudobníci: Martin Janočko a Michal Lorinc (bicie), Peter Tomko a Peter Jakab (gitara), Branislav Valanský a Pavol Jakab (basgitara), Daniel Špiner a Arpád Farkaš (klavír), Janka Ivanecká (violončelo), sláčikové kvarteto Kombozet, Ján Kopčák (saxofón), ale aj priatelia, známi, ďalší umelci, ktorí mi pomáhali, aby album a jeho predstavenie boli čo najlepšie: Roman Šoltýs (Štúdio Klaksón), Jaroslav Lukáč (Negative Tunes), Pavol Pintér, Martin Gnip, Michaela Eliášová (foto), Lenka Rajčanová (grafika albumu), Martin Juríček, Ján Varchola a celý tím ľudí z Woont a samozrejme Ján Sudzina so svojím vydavateľstvom Hevhetia. Všetkým týmto vzácnym ľuďom som veľmi vďačná, pretože prispeli k tomu, aby album voňal nielen hudbou, ale aj človečinou. Ako napovedá názov, album ponúka pomyselný pohľad človeka na seba samého… Zároveň však nepriamo ponúka otázku, aká krajina sa rozprestiera za odrazom a čo všetko je vlastne ľudský pohľad schopný zachytiť, skresliť, alebo naopak vyčíriť… |
