Na chlebík soľ a k nej trochu slnka. Tak to bolo kedysi. A keď prišlo najhoršie, v babkinej zástere vždy sa našla kôrka. Tak to bolo kedysi. Dnes sa o jednu bijú aj desiati, pred očami nám bežia zábery vojny. Aj tak to bolo kedysi. Ľudia v nej buď umierali, alebo o nej počuli, alebo sa starali o svojich zmrzačených, alebo si tie výjavy radšej brali so sebou do hrobu. Tak to bolo kedysi. Tak je dnes. A na túto ľudskú chorobu, ktorá je horšia než mor, lebo ju píšu srdcia, čo zabudli ľudskosť, tak na ňu ťažko nájsť lieku. Sú chorí, čo sa nechcú vyliečiť. Hoci by pre nich bol aj kúsok chleba, aj soli, aj slnka. No tak ešte nebolo. © Skyva 2019
0 Comments
Leave a Reply. |
SKYVASkyva chleba Archív
December 2020
Básne
All
|