Kolomaž

Vysypalo sa mi zopár slov
a rozliali sa na kolomaž.
Občas ma možno nerozoznáš
v zvlnených vlčích makoch
ani v horúcej, voňavej materinej dúške,
ale v bodliakoch 
a špine,
čo sa sype z mojej malosti.
Neuvidíš ma v západe slnka,
nepocítiš v tichom vánku,
nezamávam ti z hviezd,
nezaspievam ti uspávanku...

Som len obyčajný človek.
Podlieham času, rozkladu a pýche.
Odpusť mi, pútnik,
že možno nerozpoznáš
akou by som chcela byť,
keď sa mi sypú slová,
s ktorými sa rozlievam na kolomaž
a nie na vodu,
ktorú by si mohol piť...

© Skyva 2019