Piesok žiaril tlmene červeno. Beleli sa v ňom len mušle ako kúsky starej omietky na rozbitých tehlách. A pálil. Pálil tlmene červeno. Ako hrúbky v tvojich vybraných slovách naposledy. Tie by tiež potrebovali tlmene červené pero na opravu. Ale vypovedané slová sa zafarbujú iba v mysli a v tlmene červenom srdci. Tam sa aj vypaľujú. Srdce je totiž prudko horľavý materiál. A rozbitný. Len niekedy niet toho, kto by ho pozliepal. © Skyva 2020
Keď sa priatelia menia na nepriateľov, keď je sucho korytám riek a tebe v krku, keď sa jedna cesta kľukatí do všetkých možných smerov, keď ti nepribúda rozum a neubúda vek, keď si nie si istý ani svojím menom, obzri sa cez rameno. Stojím hneď za tebou. Sme dve rovnako neisté bodky v univerze. A budem tu. Kým ťa časopriestor neunesie domov (na tvoju planétu). © Skyva 2020
Snívalo sa mi, že plyniem s tebou, že žijeme nekonečne dlhé životy, že všetko je jednoduché a jasné.. A potom sme sa prebudili do každodennej sivoty. Pohladil si ma, povedal dobré ráno, drahá... Bolo to lepšie než sen, ktorý nás na chvíľu sníma z našich krížov. Pripomínaj mi to, prosím, vždy, keď váham. © Skyva 2020
Padá moje slnko za obzor nízky. Chytám ho do skla. Z pohára prelievam do misky. Padá slnko, zastavilo sa za oltárom. Chytám ho, schovávam pod jantárom. Padá slnko. Stráca sa pod okenným rámom. Steká mi po krku, zapaľuje dlane. Plyniem s ním v jantárovom spánku. Prebuď ma, moje slnko, napijem sa živej vody, načriem z tvojho horúceho vánku... © Skyva 2020
|
SKYVASkyva chleba Archív
May 2022
Básne
All
|