 Po zoschnutých listoch kráčaš osamote. Mlčíš. Do rytmu krokov pravidelne zaznieva tvoj dych a si dostatočne ďaleko, aby si v ušiach zachytil pulzujúci tlkot srdca. Už dlho si ho nepočul, nezhováral si sa s ním, nemal si čas. Teraz spolu kráčate po zoschnutých listoch a ono ti odhaľuje čaro záchvevov prapôvodného ticha, jednoduchosť prítomnej chvíle, vzácnosť samoty. Prikladáš si ruku na hruď - najintímnejší fyzický kontakt medzi vami. Postupne vyslovujete všetko zanedbané, skryté a podstatné. Zastal si a ono pokračuje. Jediné údery, ktoré si v živote skutočne ustál, sú údery tvojho srdca. © Skyva 2020
 Slnko sa lialo po oblohe ako med, tieklo cez prsty tvojho otca. Jeho dôkazom bola tieňohra na chodníku, ktorou zabával deti. A ty si sa vždy rozžiaril a uveril si, že môžeš byť taký, že môžeš svietiť. Potom si dospel. Hry ťa už až tak neberú, no dve veci si nestratil. Dôveru a medový úsmev. © Skyva 2020
 Som rada, že vidím široké spektrum farieb, že poznám názvy kvetov, že sa vraciam v slnečných dňoch k vôni dažďa... Vravíš, že som výnimočná a verím ti, hoci taká je každá žena... Poznám neskutočné množstvo emócií, niektoré možno ani nie sú z tejto planéty. A verím v silu drobnej radosti - že zasvieti v dobrom, zlom, v nečase aj čase, osamote a aj spolu. Veď aj Adamovi Boh prejavil v Eve svoju dobrú vôľu. :) © Skyva 2020
|
SKYVASkyva chleba Archív
May 2022
Básne
All
|
RSS Feed