Občas sa v nociach mením na prízrak
a kráčam po mesačnej krajine. Pustej, bielej a studenej... Mesiac, očarujúci z diaľky, ma zblízka desí. A ja sa musím učiť po ňom kráčať, nemôžem sa pred ním schovať za závesy, nemôžem sa schúliť pod posteľ. Stále je to práve mesiac, ktorý robí zo živých sŕdc a tiel iba prízraky... Chýba mi ráno. Ostávam po ňom neustále smädnou. Aj keď nemôžem zniesť páľavu ranných lúčov... Mesiac a ja sme jedno...
0 Comments
|
SKYVASkyva chleba Archív
January 2019
Básne
All
|