Stačilo zopár slov presne naskladaných do vety. Za predchádzajúcim životom sa prirodzene urobila hrubá čiara. A zrazu mnou zalomcoval silný pocit inakosti. Ako keď v rukách rybára ožíva nová sieť a ryby cítia, že sa čosi deje. Aj my tak občas prežívame maličkosti, čo obracajú svet naruby. Nie ako poviedky, ale ako epopeje. Stačí zopár slov a človek má zrazu chuť oboplávať svet, objaviť novú planétu alebo kontinent. Jednoducho len niečo zmeniť. Stačí zopár viet a možno sa ľahšie tká nová sieť, možno aj v bezvetrí zaveje nový vietor do plachiet. Stačilo zopár slov presne naskladaných do vety. A objavila som novú farbu v rohu palety... © Skyva 2019
K Krížové sú stropy, esá a cesty. V Veľká je obloha, bochník chleba pre jedného a bolesť, čo sa zmestí do človeka. N Nádherné sú dlane, kroky od seba, a odpustenie, čo sa neoblieka, ale dáva. C Cudzí je pohľad na púšť, cez rameno a na vlastných... Aj to sa občas stáva... © Skyva 2019
Púšť cez deň páli a v noci mrazí. A my, pozemskí, malí, meníme sa na presýpacie hodiny. Život nás raz-dva preoseje... Kým sa kráčaním cez pustatiny snažíme premieňať hriech na nádeje... © Skyva 2019
Sadla si k ohňu, privoňala, priložila pohár k perám a napila sa. Dokázala takto sedieť hodiny. Precitnúť až ráno. Pohľadom prečesať hladiny hmly za oknom. Čakať, či predsa nepríde. Či ju nepobozká na krk a nepovie dobré ráno... Lenže čakanie sa menilo na štrk a štrk na balvan. Nedá sa prehltnúť. Ani nočné mory, ani ticho v dome, ani chýbajúce kroky, ani všetko čo na ňom neznášala. Dala by život len za to, aby sa opäť smiala na jeho obohratých žartoch. Tiež vtedy vonku svitalo. Jedle objal prášok snehu. Prvý raz sa na ne nedívali spolu. Scenéria stmavla. Ale ku stolu priložila dve stoličky. Keby predsa otvoril oči a prišiel si dať kávu. Keby si predsa znovu podoprel hlavu dlaňami a usmial sa ako to vedel iba on. Priložila pohár k perám. Čas jej znel v hlave ako metronóm. Lebo život je vánok, ktorý Boh privial na viečka... na chvíľu... © Skyva 2019
|
SKYVASkyva chleba Archív
May 2022
Básne
All
|