 Pijeme z dlaní o rok starších, vieme viac tak o zrniečko maku. Veď život je tajomne krásny… Nech teda ostane snením a kráčaním ku zázraku. Aj ja vám tak prajem - aby ste každý deň v ďalšom roku objavovali tajomno a každodenné zázraky, viditeľné len pozorným srdciam (ako to kedysi naznačil pán Exupéry)... PF 2019 © 2018 Skyva
 Jablone dávno zabudli svoje jablká, zem voňavé čerstvé jahody a moje členky, aké je to vstúpiť v lete do vody. Ani mráz nezapraskal, hoci bola zima, len vetvy stromov boli belšie než obvykle. Ja som sa trochu pozabudla v hasnúcom slnečnom svetle. Naokolo len pustatina... A myšlienka, ktorá nepustí ma spod jablone... Počkáme spolu do jari. Možno sa nám podarí Zobudiť, dvihnúť konáre a čakať na jablká... © 2018 SKYVA
 Po čom túžime, nás premieňa.
Smädný sa spája s vodou, ktorú pije. Volajúci po tichu sa stíši. Prahnúci po láske miluje. Ten, kto chce nehu, sa s ňou v jednom geste pohladenia zblíži... Po čom túžime, nás premieňa. A nech to srdce aj bolí... Aspoň viem, že nie je z kameňa...  V horúcom lete sa mením na vločky snehu.
Padám na zmrznuté chodníky. Vo vzduchu voňajú srieňom potiahnuté stromy a ešte za tmy upečené bochníky chleba. V mysli bozkávam ruky, čo ich piekli a v skutočnosti sa strmhlavo rútim k zemi. Už to príde. Už sa to všetko skončí. Už viac nebude bolieť. Okolo hrán mi sviští vzduch. Nik sa ma nedotýkal ako sochár kameňa, nestaral sa o mňa vinár ako o výhonky v svojej vinici. Pretože som vločkou, premena bude rýchla. Jedna. Definitívna. Nepotrvá dlhšie než dymový krúžok, než kvapka dažďa na líci, než prelet hviezdy alebo vôňa v nádychu... Premenou. Tak sa končia moje hry na pýchu. |
SKYVASkyva chleba Archív
May 2022
Básne
All
|
RSS Feed