 Napokon sa nám všetko zleje... Túžby na slzy, slzy na galeje, galeje na snahu. A ak v duši príliš zostarneme a ocitneme sa na prahu neopakovateľných rozhodnutí, z pohľadu na trasúce sa dlane zaiskrí striebrosivá nádej a dotkne sa hviezd noci... nám okrem nej nič neostane... pochopíme, že nakoniec sa nám všetko zleje. Túžby na slzy, slzy na nádeje... © Skyva 2020
 Mám ťa vrytého do dlane – – čiaru krížom cez čiary. Pretínaš mi ju na dve polovice. ...na chvíľu mieru musí najprv zažiariť boj, na chvíľu pokoja nepokoj, na chvíľu s tebou bolestné odlúčenie, na spojené dlane najskôr ich prázdno. Robíš ma vlastne nešťastnou šťastnou. ...šťastná, že som tvoja, nešťastná, že ešte nie úplne. Prechádzam čiary svojich dlaní... Kým ťa čakám, len sa v tej tvojej trochu zabudnem... © Skyva 2020
 cez to všetko kým sme a cez slzy a závoj úsmevu cez to všetko čo máme aj cez chvíle keď je ťažko keď už vôbec nie je do spevu cez to všetko čo chceme a možno to nikdy nebudeme mať cez to všetko čo by sme mali robiť a čoho by sme sa mali vzdať cez to všetko čo nás delí a viac spája keď už nevieš a ja neviem nevládzeš a nerozumiem nezabúdaj že sme dvaja nezabúdaj že ťa ... © Skyva 2020
 Chladno mi je za tebou... Chladno v najbytostnejšej podstate slova. Chladno, ako len zamierajúcemu po láske môže byť. Chlad ma k tebe ženie. Chlad po tebe ma volá. Je mi chladno ako kameňu obliatemu horúcim voskom... chladno ako zabudnutému, čakajúcemu na nádej... chladno, ako keď sa pery minú s plachým bozkom... Chlad sa rozlieha ako hmla po ranných zarosených lúkach. Ako verše básní pri mesačnom svite. Chlad ma objíma ako slnko dotyku v tvojich rukách... Chlad sa spriada ako oceľové nite a priväzuje ma k zemi nenápadných smútkov... A kdesi v duši s ním celým splývam a stávam sa tmavomodrou nezábudkou... Chladno mi je za tebou. A to sa nedá zabudnúť... Vždy, keď sa skúšam k tebe odkradnúť od všetkých neprajných plánov kolotoča zemegule a nenachádzam ťa, je mi chladno... Ani to, že sa mi chlad stáva mannou, že sa cítim osamelou, nevítanou, keď si mi ďaleko... Chladno mi je. Ťaživo... Nezábudke vzali hlinu... Nezábudke siahli na život... © Skyva 2020
 Koketujem s myšlienkou, čo by sa stalo, ak by sme stlmili svetlo, znásobili vôňu, prisunuli sa o máčny mak... Koketujem s myšlienkou, čo by sa stalo, keď vypukla by naša vojna, čarovný dotyk priblížil by sa lakťom o lakeť... Koketujem s myšlienkou, čo by sa stalo, ak po nežnom útoku z oboch strán, vášeň rozprášila by sa na oblak... Koketujem s myšlienkou, čo by sa stalo, keď na moje volanie po mieri, na mávanie bielej vlajky, dal by si zápornú odpoveď... Koketujem s myšlienkou, čo by sa stalo, ak po všetkej snahe o pokoj, rozhodla by som sa opäť pre atak... Atak... ATak sa mi zdá, že to A(j)TAK bude... © Skyva 2020
 Až všetko utíchne s prichádzajúcou nocou, len na chvíľočku sa k tebe skloním a unesiem ťa z bláznivého sveta... Opäť sa v tebe prebudí srdce dobyvateľa, poeta... potom zaspíš pokojnejším spánkom... Ráno, hoci nemôžeme byť spolu, len čo ma zavoláš mojím menom, vrátim sa a v postriebrenom polosne sa usmejem... A bude nám tak pokojne... Nič nerozčerí naše hladiny... nič nám nezabráni ostať šťastnými... © Skyva 2020
|
SKYVASkyva chleba Archív
May 2022
Básne
All
|
RSS Feed