 Sme jedno: Ja slza a ty ticho, v ktorom padám. Tvoje Ave Eva - ako pozdrav milovanej žene - sa mení na adieu... Dnes si už viac nepovieme. A ty voláš, ja som ozvena. Bolíš, a ja som súčasť tvojho bremena... Visím v tebe, v mojej oblohe ako dážď. Spadneme obaja. Všetko čo nás nespája, sa zmení na víno... Ale my sme už predsa dávno pili z pravdy. Keď si ma objal, povedal nie si krásna a usmial sa. Bola som šťastná ako snáď len žena môže byť. Aj vtedy bolo tvoje ave viacej adieu... Sme jedno – spomienky nás neskryjú – kým som slzou v tvojej dlani, kým ma kdesi blízko duše chrániš. © Skyva 2019
 Krehký krištáľ a najhlbšie moria, také je chrániace srdce matky. Ju hľadajú aj najsilnejší až kým neponoria všetky svoje zmätky do múdrych, chápavých rúk. Kým je mama, existuje aj domov. Vianoce voňajú a nedeľa je slávnostná. V očiach matky človek rýchlo rozpozná svoje omyly a zlyhania. Je to vari jediná žena, ktorá ani nemusí nič povedať, aby sa dieťa učilo, čo znamená milovať a čo láskou nie je. A keby ľudský tvor aj všetko vlastnil a zaplnil všetky svoje riadky, vymenil by to ešte za jeden deň v pokojnom tieni svojej matky... © Skyva 2019
 Zdraví ťa moja večernica, priateľka tichá, zlatolíca, posiela ti môj bozk na pokojné sny. No tak... ešte chvíľu svieť mi, nezhasni. Veď spánok je ľahký ako pávie perá. A pestrofarebný, keď svetlo odráža najkrajšia perla. Do noci ponáram svoje verše a poviem ti všetko, zajtra možno smelšie... Dotknem sa slnka, keď sa rozbrieždi. Môj nepokoj sa o lem svetla roztriešti... Spánok je ako dotyk ruky milovanej, ako šepot vetra vo vlne slanej, posledné zrnko presýpacích hodín a čakanie, kým sa deň s nocou večne spojí. Neboj sa, darujem bezsenným nociam pokoj, ktorý nevyhasne a tvoje čierne noci budú potom tie krásne... Spi, zostanem. © Skyva 2019
|
SKYVASkyva chleba Archív
May 2022
Básne
All
|
RSS Feed