 Ktosi ma volá. Si to ty? Nespoznávam tvoj hlas. Je zastretý plachtami rozvešanými na šnúrach... Lesknú sa na júlovom slnku akoby boli ponorené v perleti. Ktosi ma volá. Si to ty? Pridlho čakáme. Pridlho sme si ďalekí. Pridlho nechávame plynúť životy. Ktosi ma volá. Si to ty? Nevravíš viac. Možno to bol šum vánku. Možno som len bola na chvíľu nemá od šťastia, že si späť. Teraz si nie som istá. Možno ťa už niet... Možno si nikdy nebol. Ktosi ma volá. Si to ty? Ak áno, poskladaj znovu moju tvár z čriepkov samoty. Možno sa ti nebude páčiť, čo uvidíš. Ale na to si mal myslieť predtým, než si ma oslovil. Ktosi ma volá. Si to ty? Ja som to. Zaznel hlas a vymanil ma z prázdnoty. © Skyva 2021
 Sedíš v tureckom sede. Prstom si kreslíš v drevenom prachu pilín. Pomaly si tiež sadá. Na tvoje vlasy a ruky, okupuje tvoju pokožku. Znehybnel si. Skúmaš, s akou ľahkosťou sa poddáva gravitačnej sile. Koľko hluku dokáže narobiť padajúci človek. Ako nepozorovane dopadajú zrniečka prachu, ktorými sme... © Skyva 2021
 Ťažko vás púšťam, vy, veci, ktoré v rukách vlastne ani nemám. Len držím, stískam, zvieram. Aké zvláštne slovo... Lebo je to čosi ako pud, čo ma núti zviera-ť vás... A klame ma, pretože vás môžem držať asi len ako oblaky (zďaleka chumáče vaty, zblízka hustú hmlu). Ťažko vás púšť-am, vy, veci, ktoré v rukách vlastne ani nemám. Pritom najlepšie viete, ako veľmi potrebujem púšť... Aj prvý kvet potreboval kúsok holej zeme. Tak teda púšť-am. Ne-zviera-m. Možno si potom spolu spomenieme na kúsok pôvodného miesta na kúsok ľudskosti... © Skyva 2021
|
SKYVASkyva chleba Archív
May 2022
Básne
All
|
RSS Feed