Júnová prvoláska

Papierik, zložený na polovicu,
napísal si pre devu ružolícu, 
žmolíš ho medzi prstami:

súhlasila. Počká ťa pred bránou.
V neistom svete dáva zmysel len to,
že ťa zachráni.

Mlčky kráčate dolu ulicou.
Júnové slnko praží.

Roky zúfalo utečú.
A ty si budeš stále naivne myslieť, 
že je to to najkrajšie, čo si zažil.
Vždy ťa zastaví jemná nostalgia,
Vtiahne ťa do spomienky, 
akoby ostala zaliata v jantári.
Ktovie, kde je dnes…
Ktovie, kam odišla
aj so svojimi ryšavými kučerami
a zvláštnou pehou na ľavom líci…

Mlčky kráčate dolu ulicou.
Dvaja pokorní kajúcnici.
Zvieraš jej dlaň.
Neberie ti ju…

Ktovie, kde je dnes…
Vzdychneš si.
Veru, ešte raz by si nesmelo pobozkal
to jej pehavé ľavé líce.
A bude ti ľúto, že sa nerozlúčila,
aj to, že si vyhodil všetky skice,
načarbané počas dlhých, 
nepochopiteľných hodín chémie…

Potom dvihneš hlavu.
Bude sa ti zdať, že prešla okolo.
Ale život nie je film. 
Jej ryšavé kučery 
sa napokon otočili za iným

© Skyva 2021