 Sú zdrapy papiera. Sú slová. Sú chvíle, keď sa zdá márna snaha. Znova. Niekedy sa treba postaviť na špičky, aby bolo vidieť cez obločný rám. Zasvieti... Slnko tebe, zmena mne a atrament literám... © Skyva 2020
 Aké je trpké skloniť hlavu, priznať vinu, vlastnú malosť, prestať hrať pantomímu s pravdou v čase, keď ju každý vysvetľuje po svojom, len preto, že: licencia poetica... A dav má chuť schovať sa za plachtu, vziať do rúk sviecu a každého, kto v tieňohrách predstiera mučeníka, spáliť. A kolektívne sa ovládame, ale veľmi, ozaj veľmi, sa túžime vzdialiť ľudskosti, lebo život siahol na život a mlyny melú pomaly a don-quijotovsky. Bolesť v nás ustrnula. Obrovský kameň. Už len zdvihnúť ju do dlaní, zohriať, premiesiť, v duchu si povedať amen a hodiť. Veľmi, ozaj veľmi, sa ovládame. Počúvame. Vyčkávame. Veríme, že sme lepší, než zbytok sveta. Ktovie... © Skyva 2020
 Robiť štyri veci naraz nie je vždy umenie. Počuť a počúvať asi áno. Neviem. Možno sa mi to len zdá, ťažko povedať... Že život letí ako priamka bez záchytných bodov. Že pre človeka prestali platiť fyzikálne zákony, akoby sa čas rozplynul v hmlovine tónov, v rozmazanom blúznení, akoby som ho sledovala iba spoza okna vlaku... Aj tvoja reč je len zhlukom farieb. Spomaľujem. Neviem, možno sa mi to len zdá, ťažko povedať... Štyri, tri, dva... jeden. Začínam opäť rozoznávať slová. Tisícinu sekundy neplyniem. Meniaca sa. Nová. © Skyva 2020
|
SKYVASkyva chleba Archív
May 2022
Básne
All
|
RSS Feed