O vôni borovíc

Vietor sa zachytáva o ich ihličie.
Hrá melódie siahajúce 
do pradávnych vekov, 
rozpráva jazykom,
ktorému rozumie len zem sama.
Kvapôčky hmly sa miešajú so živicou
a čakajú na dotyk ľudskej ruky.
Po lese sa rozprestiera omamná vôňa
najrôznejších príbehov…
Nebojím sa viac ich gest 
a vrcholkov…
Nehrozia, len sa snažia skloniť bližšie 
k veľkému človeku, 
čo im nie je schopný pozrieť do tváre.

Prišla som na to, 
až keď sa svet okolo mňa stíšil.
A teraz? Dobrovoľne ostávam zakliata
v ich rozprávkovej ríši.

© Skyva 2021