na chvíľu sa mi zazdalo
že miznem nenávratne v diaľke že sa potichu vytrácam a nič mi nebráni že už nič nemusím ponáhľať sa ani odškrtávať zoznamy a že som pochopila čo neznesiteľná ľahkosť bytia vlastne je že som sa rozplynula do stotín a plynula ako malá morská víla tisíce rokov tisíce míľ pripadala som si nepopísateľne pokojná dlho predlho až kým ma ráno jemný dotyk tvojej ruky opäť prebudil
0 Comments
|
SKYVASkyva chleba Archív
November 2019
Básne
All
|