Novembrový splín

na chvíľu sa mi zazdalo
že miznem nenávratne v diaľke
že sa potichu vytrácam
a nič mi nebráni
že už nič nemusím
ponáhľať sa 
ani odškrtávať zoznamy
a že som pochopila
čo neznesiteľná ľahkosť bytia vlastne je
že som sa rozplynula do stotín 
a plynula ako malá morská víla
tisíce rokov 
tisíce míľ
pripadala som si 
nepopísateľne pokojná
dlho predlho
až kým ma ráno
jemný dotyk tvojej ruky 
opäť prebudil