Je ti chladno. Prechádzaš popod pouličné svetlá. Premýšľaš, že kedysi stretnutia s ľuďmi hriali. Dnes... kedy si vlastne naposledy niekoho stretla? Je ti chladno. Prechádzaš popod skláňajúce sa domy. V ušiach ti od zimy zvoní pohľad na jej ruky, ktoré včera rozprestrela na stole a ty si ich zmietol. A pýtaš sa, kedy si naposledy niekoho stretol. © Skyva 2019
Už toľkokrát som si povedala, že zázraky sa dejú. Len niekedy tomu ťažko verím. Lámem si hlavu nad páperím a roztrpčená zo slov stišujem hlas. No stáva sa, že ešte tesne pred tým než stihnem zopnúť ruky, stane sa zázrak. Nie, ešte nikdy mi nevykvitol púčik v dlani. Ešte nikdy som nevidela zhasnúť poslednú hviezdu tesne pred svitaním. Ale zažila som slnko po daždi, ticho medzi ľuďmi, ktoré spája, ktoré nedráždi, otvorené dvere na konci tmavých chodieb, horiaci knôt čo sa neutopil vo vosku. Verím aj, že na zázraky treba trpezlivo čakať, že na ne musím byť pripravená... Pokojná hladina je predzvesťou. Nie tá rozčerená. © Skyva 2019
|
SKYVASkyva chleba Archív
May 2022
Básne
All
|