V horúcom lete sa mením na vločky snehu.
Padám na zmrznuté chodníky. Vo vzduchu voňajú srieňom potiahnuté stromy a ešte za tmy upečené bochníky chleba. V mysli bozkávam ruky, čo ich piekli a v skutočnosti sa strmhlavo rútim k zemi. Už to príde. Už sa to všetko skončí. Už viac nebude bolieť. Okolo hrán mi sviští vzduch. Nik sa ma nedotýkal ako sochár kameňa, nestaral sa o mňa vinár ako o výhonky v svojej vinici. Pretože som vločkou, premena bude rýchla. Jedna. Definitívna. Nepotrvá dlhšie než dymový krúžok, než kvapka dažďa na líci, než prelet hviezdy alebo vôňa v nádychu... Premenou. Tak sa končia moje hry na pýchu.
0 Comments
Leave a Reply. |
SKYVASkyva chleba Archív
November 2019
Básne
All
|