Letná vločka

V horúcom lete sa mením na vločky snehu.
Padám na zmrznuté chodníky.
Vo vzduchu voňajú srieňom potiahnuté stromy
a ešte za tmy upečené bochníky chleba.
V mysli bozkávam ruky, čo ich piekli
a v skutočnosti sa strmhlavo rútim k zemi.

Už to príde.
Už sa to všetko skončí.
Už viac nebude bolieť.
Okolo hrán mi sviští vzduch.
Nik sa ma nedotýkal ako sochár kameňa,
nestaral sa o mňa vinár ako o výhonky v svojej vinici.
Pretože som vločkou,
premena bude rýchla.
Jedna.
Definitívna.
Nepotrvá dlhšie než dymový krúžok,
než kvapka dažďa na líci,
než prelet hviezdy
alebo vôňa v nádychu...

Premenou.
Tak sa končia moje hry na pýchu.