(Ne)známe sily

Ako otrok čaká na milosť svojho pána, 
aj my hovoríme o „nemilosti osudu“.
A treba si priznať,
že je trochu smiešne
nepohnúť prstom a hnevať sa, 
že sú veci čo neboli, nie sú a nebudú.
  
Treba pristúpiť bližšie k zrkadlu,
pozrieť sa do tváre otrokára, 
lebo za mnohé nie je zodpovedný vesmír,
ani súbor neznámych síl, 
ale len veta
  
kiežby som to urobil...