 ako keď vonku ešte vidno, hoci slnko už zapadlo ako keď cítiš dotyk, ale medzi atómami je predsa prázdno ako keď zažiješ čosi neskutočné, ale nedokážeš to zachytiť do slov ako keď hlavný hrdina knihy žije, ale len preto, že si ty ako keď tvoje ruky menia noty na melódiu, ale nevyťahujú ich z osnovy ako keď si myslíš, že sa poznáš, ale je to len odraz v zrkadle ako keď ťa páli oheň, hoci doň ešte neponáraš končeky prstov ako keď vidíš utekať dni, ale necítiš prítomnosť večného ako keď rozoznáš bláznovstvo, ale nič nepovieš a tak sa ty sám stávaš bláznom ako keď padáš v sne, no dno je v nedohľadne taká je láska © Skyva 2021
0 Comments
 Sú momenty, keď zvlášť oceňujem, že za mňa rozhoduje srdce. Pretože hoci má človek pocit, že mu ho zviera neviditeľná dlaň, že každú chvíľu pod tlakom prstov praskne, že z neho ostane len pár kusov potrhanej svaloviny, je dobre chránené. Niekedy by si ho človek-úbožiak dokonca vyrval sám – pre neschopnosť žiť, pre dobre usadené viny, pre dnešnú neveru v zajtra alebo pre absurdnú úzkosť zo samoty. Sú momenty, keď zvlášť oceňujem, že za mňa rozhoduje srdce. Nie pre vášne, nie pre pocity, ale pre nevyhnutnosť bytia. A opakujem s najväčšou vážnosťou, že srdce má niekedy viac rozumu ako rozum sám. Nevyjednáva. Jednoducho tlčie. Bojuje v bitkách pre neurčité víťazstvo vo vojne, ktorú vedie jeho majiteľ. A keď sa naplní jeho čas, jednoducho prestane. Ale dovtedy nehľadá výhovorky, ani skratky. Neuniká. Aj romantické srdce totiž ženie nevyhnutnosť a nie romantika. © Skyva 2021
 Prvá premisa Atlas veľa nezmohol proti vôli Olympu. Máš pocit, že ťa gniavi klenba nebies. Druhá premisa Vstal si dnes a vstaneš aj zajtra, aj pozajtra. Dívaš sa na hranicu snehu - nehýbe sa, odkedy ju mrazivý vietor vytvaroval do ostrých jazykov. Presne ten istý vietor ťa výhražne šľahá a tvári sa, akoby držal v rukách moc nad dneškom. Nedrží... Záver Sú verzie mýtu, ktoré vravia, že Atlas napokon získal slobodu. Sneh sa roztopí. Volím si nádej. © Skyva 2021
 Do temnoty vstupuje nenápadné Svetlo a možno nás na chvíľočku splietlo, že je to Dieťa a nie draho oblečený kráľ... A predsa prišiel v najlepšej podobe na to, aby ľudské srdcia oživil a znovu rozbúchal... Prajme si živé srdcia plné lásky. A k nim vám prajem aj požehnané a pokojné Vianoce! © Skyva 2020
 Myslím, že práve túžba milovať nás núti prekračovať hranice. Hoci nás ďaleko presahuje, hoci je niekedy na tisíce svetelných rokov vzdialená od našej prirodzenej povahy, hoci vyžaduje viac než len naivné uistenie o štipke odvahy, dokáže nám pretvoriť tváre na nepoznanie, dokáže pohnúť najväčšou prekážkou vo vesmíre - vlastným presvedčením, dokáže urobiť ten najťažší krok - smerom k druhému. Myslím, že práve túžba milovať inšpiruje aj tú najnebadateľnejšiu premenu duše... © Skyva 2020
 Každý list dopadal s ohromujúcou silou, ostatné ho sledovali s pietnym rešpektom k umieraniu. Najvrchnejšie konáre - odovzdané jeseni, dokonalé a nedotknuteľné ako črepiny nebeských zjavení, sa mĺkvo dívali na farebné mozaiky. Čarovné čakanie na koniec. © Skyva 2020
|
SKYVASkyva chleba Archív
March 2021
Básne
All
|
RSS Feed