 Ktosi ma volá. Si to ty? Nespoznávam tvoj hlas. Je zastretý plachtami rozvešanými na šnúrach... Lesknú sa na júlovom slnku akoby boli ponorené v perleti. Ktosi ma volá. Si to ty? Pridlho čakáme. Pridlho sme si ďalekí. Pridlho nechávame plynúť životy. Ktosi ma volá. Si to ty? Nevravíš viac. Možno to bol šum vánku. Možno som len bola na chvíľu nemá od šťastia, že si späť. Teraz si nie som istá. Možno ťa už niet... Možno si nikdy nebol. Ktosi ma volá. Si to ty? Ak áno, poskladaj znovu moju tvár z čriepkov samoty. Možno sa ti nebude páčiť, čo uvidíš. Ale na to si mal myslieť predtým, než si ma oslovil. Ktosi ma volá. Si to ty? Ja som to. Zaznel hlas a vymanil ma z prázdnoty. © Skyva 2021
0 Comments
 Sedíš v tureckom sede. Prstom si kreslíš v drevenom prachu pilín. Pomaly si tiež sadá. Na tvoje vlasy a ruky, okupuje tvoju pokožku. Znehybnel si. Skúmaš, s akou ľahkosťou sa poddáva gravitačnej sile. Koľko hluku dokáže narobiť padajúci človek. Ako nepozorovane dopadajú zrniečka prachu, ktorými sme... © Skyva 2021
 Ťažko vás púšťam, vy, veci, ktoré v rukách vlastne ani nemám. Len držím, stískam, zvieram. Aké zvláštne slovo... Lebo je to čosi ako pud, čo ma núti zviera-ť vás... A klame ma, pretože vás môžem držať asi len ako oblaky (zďaleka chumáče vaty, zblízka hustú hmlu). Ťažko vás púšť-am, vy, veci, ktoré v rukách vlastne ani nemám. Pritom najlepšie viete, ako veľmi potrebujem púšť... Aj prvý kvet potreboval kúsok holej zeme. Tak teda púšť-am. Ne-zviera-m. Možno si potom spolu spomenieme na kúsok pôvodného miesta na kúsok ľudskosti... © Skyva 2021
 - Koľko sa musí stretnúť zrniek piesku, aby sa stali dunou? - To naozaj neviem. Je to podstatné pre človeka, ktorý hľadá oázu? - A koľko kvapiek, kým vznikne more? - Aspoň toľko, aby dokázali pred očami chamtivcov schovať stratené poklady. - Koľko šťastia človek potrebuje, aby žil rád? - Žiadne. Stačí mu zmysel. Ja sa napríklad starám o ružu. - A koľko človek potrebuje lásky? - Všetku, ktorú dokáže do srdca zmestiť, aby bol jeho pohľad čo najostrejší. Potom sa na mňa sklamane pozrel: - A prečo sa ma na to všetko pýtaš? Ty si to zabudla? - Môj milý, ja si ani nie som istá, či som to vôbec niekedy vedela... © Skyva 2021
 Predstav si, z koľkých častíc je zložený vesmír - ako dokonale v ňom fungujú všetky diela. Napriek tomu viem, aký by bol prázdny, keby si ma nepoznal, keby som o tebe nevedela... Láska má v najpevnejších väzbách svoje miesto. Láska dokazuje náš časopriestor. V láske rozpoznám tlkot tvojho srdca. Len v láske patrí ti moja vernosť, moja úcta. © Skyva 2021
 Nechytaj ma za slovíčka. Chyť ma za ruku. A spomínajme, aby sa zážitkami neplnila polička, ale aby nimi voňal náš domov. Prstom mi píš do dlane, čo si mi kedysi šepkal. Dnes o tom môžeme pokojne mlčať a kráčať ďalej po lane, dýchať pravidelne a zhlboka. Ak stratím rovnováhu, odkry mi svoje srdce, nech tiká ako metronóm a vráti mojej mysli poriadok. Dnes nevystavuj bielu vlajku, ale bojuj so mnou o kúsok nepoznanej zeme. Alebo vieš čo? Nebojujme. Lepšie bude, ak si niečo ukradneme: nasledujúcu chvíľu, pohľad do očí a úsmev. © Skyva 2021
|
SKYVASkyva chleba Archív
September 2021
Básne
All
|
RSS Feed