 Padá moje slnko za obzor nízky. Chytám ho do skla. Z pohára prelievam do misky. Padá slnko, zastavilo sa za oltárom. Chytám ho, schovávam pod jantárom. Padá slnko. Stráca sa pod okenným rámom. Steká mi po krku, zapaľuje dlane. Plyniem s ním v jantárovom spánku. Prebuď ma, moje slnko, napijem sa živej vody, načriem z tvojho horúceho vánku... © Skyva 2020
0 Comments
 Sú zdrapy papiera. Sú slová. Sú chvíle, keď sa zdá márna snaha. Znova. Niekedy sa treba postaviť na špičky, aby bolo vidieť cez obločný rám. Zasvieti... Slnko tebe, zmena mne a atrament literám... © Skyva 2020
 Aké je trpké skloniť hlavu, priznať vinu, vlastnú malosť, prestať hrať pantomímu s pravdou v čase, keď ju každý vysvetľuje po svojom, len preto, že: licencia poetica... A dav má chuť schovať sa za plachtu, vziať do rúk sviecu a každého, kto v tieňohrách predstiera mučeníka, spáliť. A kolektívne sa ovládame, ale veľmi, ozaj veľmi, sa túžime vzdialiť ľudskosti, lebo život siahol na život a mlyny melú pomaly a don-quijotovsky. Bolesť v nás ustrnula. Obrovský kameň. Už len zdvihnúť ju do dlaní, zohriať, premiesiť, v duchu si povedať amen a hodiť. Veľmi, ozaj veľmi, sa ovládame. Počúvame. Vyčkávame. Veríme, že sme lepší, než zbytok sveta. Ktovie... © Skyva 2020
 Robiť štyri veci naraz nie je vždy umenie. Počuť a počúvať asi áno. Neviem. Možno sa mi to len zdá, ťažko povedať... Že život letí ako priamka bez záchytných bodov. Že pre človeka prestali platiť fyzikálne zákony, akoby sa čas rozplynul v hmlovine tónov, v rozmazanom blúznení, akoby som ho sledovala iba spoza okna vlaku... Aj tvoja reč je len zhlukom farieb. Spomaľujem. Neviem, možno sa mi to len zdá, ťažko povedať... Štyri, tri, dva... jeden. Začínam opäť rozoznávať slová. Tisícinu sekundy neplyniem. Meniaca sa. Nová. © Skyva 2020
 Vedieť kým som dnes, či chcem byť ten istý človek ako včera… Vidieť všetko dobré a byť vďačný aj za chvíle, keď človeku zviera dušu nepokoj. Mať čas a chcieť byť prítomný v momentoch, ktoré sa nikdy nezopakujú. A chápať, že vo svete, kde je dôležitejšie vlastniť, než byť, sú ľudia blízki, úprimní, ktorí nadovšetko milujú. Všetko ostatné sa javí ako malichernosť. S týmto vedomím rada vstupujem do tajomna nového roka. A snivý začiatok s nohami na zemi prajem aj vám… :) P.F. 2020 © Skyva 2019
 Stačilo zopár slov presne naskladaných do vety. Za predchádzajúcim životom sa prirodzene urobila hrubá čiara. A zrazu mnou zalomcoval silný pocit inakosti. Ako keď v rukách rybára ožíva nová sieť a ryby cítia, že sa čosi deje. Aj my tak občas prežívame maličkosti, čo obracajú svet naruby. Nie ako poviedky, ale ako epopeje. Stačí zopár slov a človek má zrazu chuť oboplávať svet, objaviť novú planétu alebo kontinent. Jednoducho len niečo zmeniť. Stačí zopár viet a možno sa ľahšie tká nová sieť, možno aj v bezvetrí zaveje nový vietor do plachiet. Stačilo zopár slov presne naskladaných do vety. A objavila som novú farbu v rohu palety... © Skyva 2019
|
SKYVASkyva chleba Archív
March 2020
Básne
All
|
RSS Feed