 Smerujem na sever. Ach, ako chladno je mi... Keď sa stmieva, je nehostinný a nemý. Možno sa mi zazdá pás polárnej žiary a možno len splyniem s púšťou v sebe ako po požiari. Smerujem na sever. Ach, ako chladno je mi. Zotmelo sa. Sme nehostinní a nemí... © Skyva 2019
0 Comments
 Mať milé srdce. Aké mi je to občas vzdialené. Lebo chcem dokonalosť a rýchlo súdim. Mať milé srdce znamená stretávať ľudí. Stretnutie je blízkosť. A blízkosť pochopenie. Mať milé srdce znamená tvoriť premostenie. Medzi pádom a pokračovaním v ceste. Mať milé srdce znamená byť prítomný tu a teraz, v tomto čase, na tomto mieste. Nie inokedy... Mať milé srdce znamená dotknúť sa biedy. Svojej aj cudzej... Mať milé srdce. Aké mi je to občas vzdialené. A predsa sa dá dotknúť neba zo zeme... © Skyva 2019
 Vysypalo sa mi zopár slov a rozliali sa na kolomaž. Občas ma možno nerozoznáš v zvlnených vlčích makoch ani v horúcej, voňavej materinej dúške, ale v bodliakoch a špine, čo sa sype z mojej malosti. Neuvidíš ma v západe slnka, nepocítiš v tichom vánku, nezamávam ti z hviezd, nezaspievam ti uspávanku... Som len obyčajný človek. Podlieham času, rozkladu a pýche. Odpusť mi, pútnik, že možno nerozpoznáš akou by som chcela byť, keď sa mi sypú slová, s ktorými sa rozlievam na kolomaž a nie na vodu, ktorú by si mohol piť... © Skyva 2019
 Poď, budem ti vravieť čo vidím. Veď dvaja vidia ďalej... Jeden skúma vetvy, druhý korene. Oboje treba na strom. Budem počúvať, keď ma budeš volať po mene. Veď dvaja vnímajú slovo plnšie. Čosi sa musí vypovedať, aby druhý počul vlahu, vietor, ticho... Poď, budem tvojou vierou, budem veriť oddane a naivne vo všetko, čomu neveríš. A potom, keď strom zakvitne, vôňa nás pozve usmiať sa. Ja budem cítiť jablká a ty škoricu, ktorou ich neskôr posypeme. Na jeseň ti podám červené. Ochutnáš z mojej viery... Ochutnám plody času... Potom ma vezmeš za ruku. Budem tvojím dotykom. Listy a kôra... Jeden strom... © Skyva 2019
 V našom živote sa dejú neuveriteľné zázraky. Lietajúce ryby, plávajúce oblaky... Vidíme miesta, o ktorých pred nami nesnívali, čas vnímame úplne inak ako pred sto rokmi. A nad to všetko stretávame ľudí. Aký väčší zázrak by sme si ešte mohli priať? Veď tam, kde uplynú roky, ostane len miloval som a mal som rád. © Skyva 2019
 Nie som dobrá v čakaní. Som živel, čo sa nebráni ohnivému boju. Nie som dobrá v čakaní. Aj včera sa mi zaperlilo na tvári... Len som túžila, nech sa vyparí, nech ho nahradí chcené. Lenže je ako voda – pripravuje nás s tým, čo pestujeme, na prvý lístok, kvet aj plod. Nie som dobrá v čakaní na žitie, lebo ma pripravuje o život. © Skyva 2019
|
SKYVASkyva chleba Archív
June 2019
Básne
All
|
RSS Feed