 - Koľko sa musí stretnúť zrniek piesku, aby sa stali dunou? - To naozaj neviem. Je to podstatné pre človeka, ktorý hľadá oázu? - A koľko kvapiek, kým vznikne more? - Aspoň toľko, aby dokázali pred očami chamtivcov schovať stratené poklady. - Koľko šťastia človek potrebuje, aby žil rád? - Žiadne. Stačí mu zmysel. Ja sa napríklad starám o ružu. - A koľko človek potrebuje lásky? - Všetku, ktorú dokáže do srdca zmestiť, aby bol jeho pohľad čo najostrejší. Potom sa na mňa sklamane pozrel: - A prečo sa ma na to všetko pýtaš? Ty si to zabudla? - Môj milý, ja si ani nie som istá, či som to vôbec niekedy vedela... © Skyva 2021
0 Comments
 Predstav si, z koľkých častíc je zložený vesmír - ako dokonale v ňom fungujú všetky diela. Napriek tomu viem, aký by bol prázdny, keby si ma nepoznal, keby som o tebe nevedela... Láska má v najpevnejších väzbách svoje miesto. Láska dokazuje náš časopriestor. V láske rozpoznám tlkot tvojho srdca. Len v láske patrí ti moja vernosť, moja úcta. © Skyva 2021
 Nechytaj ma za slovíčka. Chyť ma za ruku. A spomínajme, aby sa zážitkami neplnila polička, ale aby nimi voňal náš domov. Prstom mi píš do dlane, čo si mi kedysi šepkal. Dnes o tom môžeme pokojne mlčať a kráčať ďalej po lane, dýchať pravidelne a zhlboka. Ak stratím rovnováhu, odkry mi svoje srdce, nech tiká ako metronóm a vráti mojej mysli poriadok. Dnes nevystavuj bielu vlajku, ale bojuj so mnou o kúsok nepoznanej zeme. Alebo vieš čo? Nebojujme. Lepšie bude, ak si niečo ukradneme: nasledujúcu chvíľu, pohľad do očí a úsmev. © Skyva 2021
 ako keď vonku ešte vidno, hoci slnko už zapadlo ako keď cítiš dotyk, ale medzi atómami je predsa prázdno ako keď zažiješ čosi neskutočné, ale nedokážeš to zachytiť do slov ako keď hlavný hrdina knihy žije, ale len preto, že si ty ako keď tvoje ruky menia noty na melódiu, ale nevyťahujú ich z osnovy ako keď si myslíš, že sa poznáš, ale je to len odraz v zrkadle ako keď ťa páli oheň, hoci doň ešte neponáraš končeky prstov ako keď vidíš utekať dni, ale necítiš prítomnosť večného ako keď rozoznáš bláznovstvo, ale nič nepovieš a tak sa ty sám stávaš bláznom ako keď padáš v sne, no dno je v nedohľadne taká je láska © Skyva 2021
 Sú momenty, keď zvlášť oceňujem, že za mňa rozhoduje srdce. Pretože hoci má človek pocit, že mu ho zviera neviditeľná dlaň, že každú chvíľu pod tlakom prstov praskne, že z neho ostane len pár kusov potrhanej svaloviny, je dobre chránené. Niekedy by si ho človek-úbožiak dokonca vyrval sám – pre neschopnosť žiť, pre dobre usadené viny, pre dnešnú neveru v zajtra alebo pre absurdnú úzkosť zo samoty. Sú momenty, keď zvlášť oceňujem, že za mňa rozhoduje srdce. Nie pre vášne, nie pre pocity, ale pre nevyhnutnosť bytia. A opakujem s najväčšou vážnosťou, že srdce má niekedy viac rozumu ako rozum sám. Nevyjednáva. Jednoducho tlčie. Bojuje v bitkách pre neurčité víťazstvo vo vojne, ktorú vedie jeho majiteľ. A keď sa naplní jeho čas, jednoducho prestane. Ale dovtedy nehľadá výhovorky, ani skratky. Neuniká. Aj romantické srdce totiž ženie nevyhnutnosť a nie romantika. © Skyva 2021
 Prvá premisa Atlas veľa nezmohol proti vôli Olympu. Máš pocit, že ťa gniavi klenba nebies. Druhá premisa Vstal si dnes a vstaneš aj zajtra, aj pozajtra. Dívaš sa na hranicu snehu - nehýbe sa, odkedy ju mrazivý vietor vytvaroval do ostrých jazykov. Presne ten istý vietor ťa výhražne šľahá a tvári sa, akoby držal v rukách moc nad dneškom. Nedrží... Záver Sú verzie mýtu, ktoré vravia, že Atlas napokon získal slobodu. Sneh sa roztopí. Volím si nádej. © Skyva 2021
|
SKYVASkyva chleba Archív
June 2021
Básne
All
|
RSS Feed