Sú momenty, keď zvlášť oceňujem, že za mňa rozhoduje srdce. Pretože hoci má človek pocit, že mu ho zviera neviditeľná dlaň, že každú chvíľu pod tlakom prstov praskne, že z neho ostane len pár kusov potrhanej svaloviny, je dobre chránené. Niekedy by si ho človek-úbožiak dokonca vyrval sám – pre neschopnosť žiť, pre dobre usadené viny, pre dnešnú neveru v zajtra alebo pre absurdnú úzkosť zo samoty. Sú momenty, keď zvlášť oceňujem, že za mňa rozhoduje srdce. Nie pre vášne, nie pre pocity, ale pre nevyhnutnosť bytia. A opakujem s najväčšou vážnosťou, že srdce má niekedy viac rozumu ako rozum sám. Nevyjednáva. Jednoducho tlčie. Bojuje v bitkách pre neurčité víťazstvo vo vojne, ktorú vedie jeho majiteľ. A keď sa naplní jeho čas, jednoducho prestane. Ale dovtedy nehľadá výhovorky, ani skratky. Neuniká. Aj romantické srdce totiž ženie nevyhnutnosť a nie romantika. © Skyva 2021
Prvá premisa Atlas veľa nezmohol proti vôli Olympu. Máš pocit, že ťa gniavi klenba nebies. Druhá premisa Vstal si dnes a vstaneš aj zajtra, aj pozajtra. Dívaš sa na hranicu snehu - nehýbe sa, odkedy ju mrazivý vietor vytvaroval do ostrých jazykov. Presne ten istý vietor ťa výhražne šľahá a tvári sa, akoby držal v rukách moc nad dneškom. Nedrží... Záver Sú verzie mýtu, ktoré vravia, že Atlas napokon získal slobodu. Sneh sa roztopí. Volím si nádej. © Skyva 2021
Do temnoty vstupuje nenápadné Svetlo a možno nás na chvíľočku splietlo, že je to Dieťa a nie draho oblečený kráľ... A predsa prišiel v najlepšej podobe na to, aby ľudské srdcia oživil a znovu rozbúchal... Prajme si živé srdcia plné lásky. A k nim vám prajem aj požehnané a pokojné Vianoce! © Skyva 2020
Myslím, že práve túžba milovať nás núti prekračovať hranice. Hoci nás ďaleko presahuje, hoci je niekedy na tisíce svetelných rokov vzdialená od našej prirodzenej povahy, hoci vyžaduje viac než len naivné uistenie o štipke odvahy, dokáže nám pretvoriť tváre na nepoznanie, dokáže pohnúť najväčšou prekážkou vo vesmíre - vlastným presvedčením, dokáže urobiť ten najťažší krok - smerom k druhému. Myslím, že práve túžba milovať inšpiruje aj tú najnebadateľnejšiu premenu duše... © Skyva 2020
Každý list dopadal s ohromujúcou silou, ostatné ho sledovali s pietnym rešpektom k umieraniu. Najvrchnejšie konáre - odovzdané jeseni, dokonalé a nedotknuteľné ako črepiny nebeských zjavení, sa mĺkvo dívali na farebné mozaiky. Čarovné čakanie na koniec. © Skyva 2020
Hmla nado mnou visela ako mliečny strop a zostupovala stále nižšie a nižšie. Až som čoraz zreteľnejšie videla trhliny v chodníkoch… Naokolo sa nám zosivelo, príšerne ma bolel krk a pokiaľ ide o ľudí, spoznávali sme sa len podľa špičiek nôh… A boli sme. Ani príliš smutní, ani veselí. Ani príliš chorí, ani zdraví. Ani príliš bohatí, ani chudobní. Ani príliš živí, ani mŕtvi. Slnko sa starostlivo zaznamenalo do archívov, spolu s fotografiami zavrelo do múzeí. Veď nik už nepotreboval dvihnúť srdce ani zrak hore. Alebo sa vari niečo zmenilo? © Skyva 2020
|
SKYVASkyva chleba Archív
May 2022
Básne
All
|