Jablone dávno zabudli svoje jablká, zem voňavé čerstvé jahody a moje členky, aké je to vstúpiť v lete do vody. Ani mráz nezapraskal, hoci bola zima, len vetvy stromov boli belšie než obvykle. Ja som sa trochu pozabudla v hasnúcom slnečnom svetle. Naokolo len pustatina... A myšlienka, ktorá nepustí ma spod jablone... Počkáme spolu do jari. Možno sa nám podarí Zobudiť, dvihnúť konáre a čakať na jablká... © 2018 SKYVA
0 Comments
Leave a Reply. |
SKYVASkyva chleba Archív
November 2019
Básne
All
|